Keď z celého srdca voláš na Pána, ozve sa ti

Erik Čikoš: Ako Boh rozbil moju futbalovú bublinu a dal mi zmysel života

Volám sa Erik Čikoš, som milujúci manžel a otec dvoch dcér, profesionálny športovec – futbalista. Dalo by sa povedať, že môj príbeh je príbehom a sledom mnohých prehier a víťazstiev, až kým som napokon nenašiel to najväčšie víťazstvo – večne trvajúce, ktoré mi už nikto nikdy nemôže vziať a ktoré naozaj naplnilo môj život. No predchádzala tomu zaujímavá, chvíľami poriadne kľukatá cesta.

Môj život sa mohol zvonku javiť ako zdanlivo perfektný a úspešný príbeh človeka, ktorému nič nemôže chýbať: Mal som krásnu rodinu, vo futbale sa mi darilo, reprezentoval som Slovensko v mládežníckych kategóriách aj ako senior, mal som možnosť hrať v najvyšších súťažiach na Slovensku, v Taliansku, Škótsku, Maďarsku, Poľsku… Bolo to všetko skvele rozbehnuté, až kým som sa v 22 rokoch nezranil.

To zranenie poriadne otriaslo mojím dovtedajším životom a celou tou úspešnou futbalovou bublinou, na ktorú som sa dovtedy spoliehal a v ktorej sa mi tak dobre žilo. Tá bublina zrazu praskla, a ja som sa zľakol, začal som si klásť otázky: „Aha, a čo teraz so mnou bude? Čo budem robiť? A prečo som vlastne tu, na svete? Čo je vlastne zmysel môjho života?…“

Tušil som, že musí byť niečo viac…

Nikdy som nebol založením nešťastný človek, zažil som vo svojej športovej kariére krásne, neopakovateľné zážitky. Víťazstvá ma napĺňali radosťou, bol som za ne vďačný. No po čase som vždy chcel ďalšie a ďalšie víťazstvo, ďalší zážitok, ďalšie uspokojenie, ďalší úspech. Radosť a eufória sa striedali s prázdnom, ktoré som nikdy nevedel celkom zaplniť. Tušil som, že musí byť niečo viac. A do toho prišlo to zranenie, kedy som si naplno uvedomil, že v mojom živote chýba to podstatné, ten zmysel…

Veľmi som sa trápil, začal som hľadať otázky na tieto odpovede a moje hľadanie ma priviedlo k rôznym duchovným knihám. Boli to rôzne ezoterické učenia a new-age filozofie, ktoré núkali často lákavé riešenia. Tieto ezoterické smery využívajú aj niektoré Božie pravdy, ktoré sú univerzálne a aplikovateľné kdekoľvek a aj ja som v tom chvíľu nachádzal určitý spôsob uspokojenia. No ani to nebolo trvalé, stále mi tam čosi chýbalo. Dnes už viem, že tieto učenia neponúkajú úplnú pravdu, a tak nemôžu naozaj nasýtiť dušu a ducha človeka.

V tom období som vedel, že Boh je, bol som si tým istý, veril som v Neho. No nevedel som to akosi uchopiť, nepoznal som, aký je v skutočnosti. Chvíľu som išiel cestou populárnych ezoterických praktík – jogy, meditácií, motivačnej literatúry atď… Na chvíľu ma to upokojilo, áno, znelo to pekne, múdro, ušľachtilo. No stále som v tom nenachádzal pokoj, ktorý by bol trvalý, ktorý by ma držal a niesol napriek všetkému, čo sa deje okolo, napriek skúškam, búrkam, pokušeniam tohto sveta. Pokoj, ktorý pochádza len z Boha. Stále som nepoznal ten pocit, že Boh je môj Otec, ktorý je stále so mnou, ktorý mi dáva slobodu, bezpečie, stará sa, vedie ma svojím Svätým Duchom.

Áno, vo všetkých tých „múdrych“ knihách, ktoré som hltal a hľadal som v nich zmysel svojho života, som nachádzal kúsky Božieho Slova, Biblie, no sčasti boli poprekrúcané a sčasti nedopovedané. A hlavne – nebolo tam to podstatné. Nebol tam Ježiš Kristus – Boží Syn, osvetlený tak, aký v skutočnosti je. Nebola tam pravda o tom, kým je, čo pre nás urobil a čo to pre náš život znamená, že nám tým dáva slobodu, radosť a večnosť.

Kľakol som si na kolená a začal som volať na Boha…

A tak moje hľadanie Boha motaním sa cez tieto ezoterické zážitky pokračovalo. Až som sa dostal prvýkrát do situácie, kedy som nemal financie. Bol som už pol roka bez angažmánu, zmluvy s klubom a práve sa končilo prestupové obdobie, takže hrozilo, že sa mi tieto finančné suchoty bez príjmu predĺžia o ďalší polrok. Myslím, že to bolo dokonca presne deň pred prestupovým termínom, kedy ma mohlo „niečo“ zachrániť. Cítil som veľký tlak, potreboval som sa postarať o rodinu a nevedel som si predstaviť, že by som robil niečo iné ako futbal.

Vtedy som si kľakol na kolená a začal volať na Boha: „Bože, prosím ťa, pomôž mi, lebo toto sám nezvládnem! Neviem, ako ďalej! Zachráň ma, pomôž mi nájsť klub, zmluvu, čokoľvek!“ A čo sa stalo? O pár hodín mi zavolal môj portugalský manažér s tým, že má pre mňa klub. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo, vyslovene v posledných minútach som stihol získať angažmán a odišiel som hrať do Talianska.

Vtedy mi Boh prvýkrát citeľne ukázal, že keď človek naozaj z hĺbky srdca volá na Neho, On počuje a odpovie. Po nejakom čase sa mi podobný zážitok s Bohom znovu zopakoval. Bolo to dosť kuriózne, užívali sme si na chate s priateľmi dobrý čas, bola zábava, niečo sme aj popili… Nikdy som nebol priaznivec alkoholu, a už vôbec nie drog. No ktosi tam priniesol marihuanu (ktorú som nikdy dovtedy nefajčil) a ja som si povedal – „A veď čo, dám si, nech je zábava…!“

Neviem, čo sme fajčili, no bolo to určite niečo poriadne silné a ja som sa po dvoch-troch potiahnutiach dostal akoby do celkom iného sveta, inej dimenzie. Cítil som, že nemám kontrolu nad svojím telom, mysľou ani vôľou. Bolo to veľmi nepríjemné, trvalo to veľmi veľa hodín, a mňa začala ovládať úzkosť, strach, že som sa celkom zbláznil. Do toho sa miešala aj ľútosť z toho, prečo som to urobil a že to už nedokážem vziať späť.

„Aha, Boh existuje a znova mi pomohol!“

Hodiny plynuli a ja som nevedel, čo robiť. A vtedy nastal moment, keď som druhý raz zavolal z hĺbky svojho srdca na Boha. A keďže som v tom období občas chodil do kostola a poznal už nejaké pravdy o Ježišovi, tak som zavolal priamo na Neho: „Ježiš, ak si, prosím, pomôž mi! Zachráň ma, ja už toto nechcem zažívať! Veľmi ma to mrzí, už nikdy nesiahnem po žiadnej droge, prosím, pomôž mi!“ Okamžite, ako som to dopovedal, začal som zvracať, trvalo to dosť dlho, no akoby s tým zo mňa všetko zlé odišlo. Zaspal som, a keď som sa ráno zobudil, bol som absolútne v poriadku, ako keby sa celá tá vec s marihuanou ani nestala…

To bol druhý silný okamih, keď som jasne pocítil: „Aha, Boh existuje a znova mi pomohol!“ Samozrejme, chcel som vďaka tomu poznať ešte viac. Veľa vecí som o Bohu ešte nevedel, no teraz som už spoznal, že je a že keď som na Neho v ťažkej chvíli s prosbou o pomoc volal, dotkol sa ma a zachránil ma.  

Medzitým prišli vo futbale ďalšie zranenie – bolo to v čase môjho pôsobenia v Maďarsku – dlhšie obdobie som nehral, rozviazal som zmluvu a vrátil som sa domov na Slovensko. Bolo to ťažké, no moje neúnavné hľadanie Boha pokračovalo. Občas som chodil do kostola, niečo sa ma tam aj dotklo, no veľa vecí mi tam nesedelo. Popritom som hral v B mužstve Slovana, sníval som, že sa dostanem do niekdajšej formy a vkladal som svoje ambície do futbalu v podobe skvelého angažmánu. No vtedy nastal v mojom hľadaní Boha a v celom mojom živote zlomový moment…

Stačí jeden dotyk Boha a všetko sa zmení…

V jeden deň sme si aj s rodinou vyšli na prechádzku do Sadu Janka Kráľa, bola tam akurát nejaká akcia, priznám sa, zlákali ma stánky s občerstvením zadarmo. Pri jednom z nich sme sa zastavili, dali sme si melón a ja som sa započúval do neďalekých chvál. Zrazu sa ma to veľmi dotklo. Nikto nič nehovoril, iba som počúval tie piesne a začal som nekontrolovateľne plakať. Nevedel som presne, čo sa to deje, Boh sa ma dotýkal a ja som plakal, ešte doteraz cítim silu toho momentu.

Ako keby všetko to hľadanie Boha dovtedy, tie chvíle, keď som naňho volal a On odpovedal, dospeli až do tejto chvíle v parku. Akoby to Boh sám takto pripravil. Hovorí sa, že stačí, keď sa ťa Boh raz dotkne, a všetko sa zmení. A tak to bolo aj so mnou. Po chvíli môjho plaču sa mi prihovoril mladý muž – dnes môj dobrý priateľ Oliver Suchý. Začali sme sa rozprávať, pýtal sa ma, či verím v Boha. Ja na to, že áno, občas chodím do kostola. No potom mi dal jednu podstatnú otázku, ktorá vo mne veľa zmenila: „Čo si myslíš, kam pôjdeš, do neba alebo do pekla?“

Zamyslel som sa a odpovedal niečo v zmysle – „Tak, snáď do neba, asi, možno, dúfam…“ A on mi na to odvetil, že keď je človek znovuzrodený, má istotu vo svojom srdci, duchu, že je spasený a zachránený. Začal mi rozprávať viac o Ježišovi, kým je naozaj, že zomrel za nás, za naše hriechy, vstal z mŕtvych, a že každý, kto tejto dobrej správe evanjelia uverí vo svojom srdci a vyzná svojimi ústami, že Ježiš je Pán, tak bude spasený.

Veľmi sa ma to dotklo, hneď som sa pomodlil modlitbu spasenia, zavolal som Ježiša do svojho života a urobil som Ho svojím Pánom. Okamžite sa začali diať obrovské zmeny v mojom živote, hlavne v mojom vnútri. Začal som tiež chodiť do zboru, počúval Božie Slovo, učil sa biblické pravdy, dal som sa pokrstiť vo vode, vo Svätom Duchu, pretože som uveril tomu, čo hovorí Ježiš: „že nikto nevojde do kráľovstva nebeského, iba ten, kto sa narodí znovu, z vody a ducha.“

Strach odišiel z môjho života

Do môjho života s tým vstúpila nová istota, nový pokoj, aký som dovtedy nepoznal. Tá úzkosť, ktorá sprevádzala celý môj dovtedajší život a s ktorou som sa nejako prebíjal sa zrazu rozplynula. Strach odišiel zo všetkých oblastí môjho života, naopak, vstúpila do mňa odvaha a nadšenie zdieľať svoju radosť aj ďalej. Hovoriť ľuďom o Bohu, svedčiť tú skvelú správu, že Boží syn je odpoveďou na každú našu otázku, môže nás pozdvihnúť v akejkoľvek situácii života, či už finančnej, zdravotnej, vzťahovej…

Mne samému tak vstúpil napríklad do môjho manželského vzťahu, v ktorom sme mali so ženou aj veľmi ťažké obdobie. Vďaka Bohu, nikdy som nemal problém s vernosťou, no boli tam iné problémy – nedorozumenia, hádky, boje, kvôli ktorým sa nám fungovalo niekedy veľmi ťažko. No Boh do toho veľmi výrazne zasiahol. Bol som vždy skôr taký ustráchanejší, tichší, možno až zženštilý, nebol som si istý v otázke vedenia detí, rodiny. No Boh mi ukázal, čo je správne, dobré, ako mám viesť deti v rôznych oblastiach, kde je moje miesto ako muža, manžela, otca. Naše manželstvo dostalo úplne iný rozmer, nažívame si skvele, bez hádok, v harmónii a porozumení.

Som tiež vďačný Bohu, že sa dotkol mocne aj mojej manželky. Keď som prišiel domov s tým, že som odovzdal život Ježišovi a ideme do zboru, trochu sa chytala za hlavu. Poznala, aký som horlivý, ako sa viem zahryznúť do vecí a nepustiť a brala to tak, že zasa som si našiel nejakú novú „zábavku“. No postupne sa v zbore Boh cez kázne, slovo, chvály dotkol aj jej srdca. Zistila, že tu nejde o žiadne plytké náboženstvo, že tu Boh mocne koná, dotýka sa ľudí, videla uzdravenia, videla ako tu mení životy ľudí a poskytuje im odpovede na všetky ich otázky. Tiež odovzdala svoj život Ježišovi a Boh ju požehnal, ukázal jej, aké talenty má pre ňu pripravené a naučil ju naplno ich rozvíjať.

Obnovil aj moju kondičku a vášeň pre futbal

Boh zasiahol aj v mojej profesionálnej oblasti. Keď som sa obrátil, mal som už 32 rokov, cítil som sa po všetkých tých zraneniach vyčerpaný, fyzicky aj psychicky vyhorený. Rozmýšľal som, že to už „zabalím“, začal som si hľadať nejaké bočné cestičky. Hral som vtedy v „béčku“ vo Slovane, do toho prišiel lockdown, platy sa rapídne znížili, mal som problémy platiť účty, živiť rodinu.

No Boh opäť zasiahol  a vytiahol ma z toho – v posledný možný okamih mi prišla ponuka hrať v Poľsku. Pozdvihol ma tak finančne, ale akoby znovu rozdúchal aj moju vášeň pre futbal. Začal som sa cítiť oveľa lepšie fyzicky, keď sme si robili kondičné testy, mal som ich v 32 rokoch najlepšie zo všetkých, ako nejaký dvadsiatnik. Boh ma tak zachoval v tom, čo ma tešilo a napĺňalo, umožnil, aby som tým zabezpečil svoju rodinu, a k tomu pridal novú vášeň – získavať druhých ľudí pre Krista.

Som vďačný Boh, že dodnes sa môžem venovať futbalu, aj keď už v trochu inej podobe,  dokážem živiť svoju rodinu tým, čo ma baví, mám krásny vzťah s manželkou, rodinu, mám zbor, kde môžem čerpať duchovnú potravu a zdieľať svoju vieru s ostatnými. Našiel som v Ňom zmysel, naplnenie, pokoj, radosť, novú vášeň, odpovede na všetky moje otázky.

Dodnes neprestávam žasnúť nad tým, ako to Boh fenomenálne „vymyslel“, že stačí naša úprimná viera v to, čo urobil pre nás Ježiš na kríži, stačí ju vyznať svojimi ústami, a Boh nielen vstúpi do nášho života, vyplní všetko chýbajúce a naplní naše potreby, ale nám aj týmto dáva cestu do večnosti, do neba. Nemusíš byť intelektuál, nemusíš mať rozsiahle vedomosti,  nemusíš to robiť nejakými výkonmi, zaslúžiť si to, stačí čistá viera v to, že Ježiš ťa vykúpil. A všetko v tvojom živote sa zmení…