Diera v srdci

Pokiaľ si pamätám, odjakživa som vyrastala s akousi dierou v srdci. Prázdnom na duši. Vedela som vždy, že mi niečo chýba – to niečo podstatné, najdôležitejšie, no nevedela som presne, čo to je. A hľadala som to vo všetkom, čo svet ponúka. Chcela som tú dieru v srdci, kde nebola láska, pokoj a radosť zaplniť všetkým možným. Výkonmi, prácou, svojimi talentami. Dostala som sa na vysnívanú vysokú školu, dostala som veľmi rýchlo vysnívané pracovné miesto, darilo sa mi, chválili ma… A aj tak som to necítila. To prijatie, lásku, pokoj, zmysel, ani dobrý vzťah k sebe. Hľadala som ďalej. Hľadala som v romantických vzťahoch, v prijatí od druhého pohlavia, objatiach… A bola som stále smutnejšia, chladnejšia a prázdnejšia. Hľadala som v zábave, večierkoch, smiechu a hluku. No ani tým hlukom som neprekryla to bolestivé ticho na duši, ktoré mi stále pripomínalo, že nemám to, čo naozaj potrebujem a chcem… Hľadala som v „kvalitnom živote“: luxusné veci, reštaurácie, kontakty, spoločnosť, cestovanie, voľný čas… No uprostred tých pekných vecí a voľna som ešte viac pociťovala, aká som nešťastná a prázdna, ako vlastne vôbec neviem, kto som, necítim sa, neviem, kam smerujem! 

Avšak cítila som len prázdno…

Tak som sa rozhodla celkom zmeniť svoj život a vydať sa na duchovnú cestu, pátrať po šťastí vo svojej duši. No keďže duchovno v mojej rodine znamenalo iba kríže na stenách u mojich babičiek a návšteva polnočnej, chcela som nejaké „lepšie“, „hlbšie“ duchovno. Zamotala som sa do ezoterických učení, ktoré síce na prvý pohľad znejú lákavo, pozitívne, plné lásky a pravdy, no postupne zistíte, že sa len zamotávate do väčších a väčších lží a hmly, ktorá ťa nevedie k Pravde, ale pomaly zabíja.  Chcela som veľmi uzdraviť a naplniť svoju dušu, chcela som spoznať, aké to je – prijať samého seba. Chcela som zažívať voľnosť a radosť. Chcela som sa cítiť dobre, chcela som byť uzdravená.  A to ezoterika ponúkala, tak som sa jej chytila ako topiaci slamky. No neuvedomila som si, čo dnes vidím už jasne: Všetky tie falošné a prázdne učenia ti nemôžu ponúknuť uzdravenie ani lásku, pretože ti nepovedia kto je skutočným zdrojom lásky a uzdravenia! Zahmlievajú o tom, že Boh a vesmír je to isté, že „tomu“ môžeš hovoriť, ako len chceš – zdroj, energia, vyššie ja… Zahmlievajú o tom, kto je Ježiš (aj keď často jeho meno používajú), zahmlievajú o tom, kto ťa stvoril, ku komu patríš, ale aj o tom, čo je dobré a zlé. 

Dnes, s odstupom času, si myslím, že najväčšie nebezpečenstvá rôznych ezoterických a new-age učení súčasnosti spočívajú práve v tom: Nehovoria jasne, kto je Boh, že On je stvoriteľ všetkého – aj nás, nehovoria jasne o tom, že On stanovil už na začiatku, čo je dobré a zlé, čo je správne a nesprávne. Budú sa tváriť ako láska, no nemôžu ňou byť, pretože sa k tej pravej Láske na kríži nepriznávajú… V ezoterike sa na začiatku môžete cítiť dobre, no postupne moja duša zisťovala, že ani tu nie je tá skutočná odpoveď. Cítila som len prázdno, faloš, cítila som, že tu nie som skutočne pri Tom, pri ktorom moje srdce túžilo byť. Cítila som, že nie som pri Pravde. Naopak, moja duša aj telo chradli. No stále som nevedela prijať skutočnú Pravdu, pretože kresťanstvo som poznala iba ako súbor príkazov, zákazov, povinných obradov, rituálov, pekných pesničiek na polnočnej a tých nič nehovoriacich krížov na stene… A ja som predsa chcela uzdravenie a lásku…

Boh sa ma v tej chvíli dotkol

Napokon sa mi – dnes hovorím, že chvála Bohu! – rozpadlo v živote úplne všetko. Kariéra, vzťahy, sebavedomie, financie… Ani stopa po radosti, po zmysle, nemala som žiadny cieľ, nemala som energiu, chuť, bola som zmätená. Ezoterika mi nielenže neupevnila vzťah k sebe, ale zasadila mu poslednú radu. Doviedla ma až do situácií, kde som v rukách nemala nič. Ocitla som sa v stave beznádeje, zúfalstva, plná pocitov hanby, smútku, ľútosti, strachu, úplne vyčerpaná duševne aj fyzicky. V tejto situácii, keď som istý čas vládala iba chodiť na prechádzky do parku, sa mi raz stala vec, ktorú dodnes neviem vysvetliť. Uprostred toho smútku, ťažoby a beznádeje som v jednom krásnom slnečnom letnom dni akoby počula zhora, priamo z nebies tichý hlas. Nebolo to, ako keď počujete ľudský hlas, ale vedela som, že niekto mi hovorí, že to vchádza priamo do môjho srdca a že už od prvých sekúnd ma to začína uzdravovať a vlievať nové sily. Boh sa ma v tej chvíli dotkol a hovoril mi, že On naozaj existuje, je živý, že je mojím Otcom, chce ma ďalej viesť, starať sa o mňa, uzdravovať. 

Nechápem doteraz, prečo a ako sa to stalo – možno preto, že už som bola taká slabá a ubitá, že som upadla do akého stavu oddanosti, v ktorom som sa Mu konečne odovzdala, pretože som už nemala energiu podnikať nič z vlastných síl. A On ma hneď vzal do náručia ako vtáča vypadnuté z hniezda a začal ma zohrievať svojou láskou. Bolo to akoby zázrakom, ale hneď som tomu uverila. Že mi hovorí Boh, že má vo všetkom pravdu a že už budem kráčať iba za Ním a s Ním! Aj ďalšie dni a týždne boli zázračné, akoby zázrakom som zrazu vedela, že Biblia je pravda, že Pán Ježiš je môj spasiteľ, život, pravda a cesta. Nedostala som to na žiadnej prednáške, nikto ma o tom nepresvedčil, skrátka sa ma Boh na mojom dne dotkol… 

Prijala som samú seba

Hneď od prvých dní ma zbavil ťažkých depresií, smútkov, úzkostí, vyčerpania. Silnela som, začala poznávať, čo je to Jeho radosť, pokoj, pravda. Nachádzala som v Ňom istotu, útočisko, vedela som, že svoj ďalší život si chcem budovať už len na Ňom a s Ním. Ukázal mi cesty pre mňa, začal učiť budovať nové, zdravé vzťahy, a ukazoval mi to, po čom som tak celý život túžila: Kto vlastne som! Až teraz som pochopila, že dovtedy som to nemohla zistiť, pretože som nepoznala toho, kto ma stvoril a kto jediný má plnú pravdu o mne! Tak sa mi vlastne splnil môj sen – spoznať sa, prijať sa. Cez toho, (ku) ktorému patrím, z ktorého som vzišla! 

Víťazstvo v Ježišovi

Na tejto ceste som zažila ešte jeden mimoriadne silný dotyk Boha, keď sa ma trikrát po sebe Zlý pokúšal napadnúť atakom panickej úzkosti. Prvý a druhý raz to trvalo celé hodiny, v strachu som volala na Pána , vzlykala som a bála som sa. No na tretí raz – opäť to bolo v noci – som zrazu jasne vedela, Duch mi povedal, že ten atak je klamstvo! Že ma chce Zlý len zastrašiť, zlomiť, odradiť, no nemá na to nárok! Že ja som už vďaka Ježišovi nad tým dávno vyhrala a mám v Ňom autoritu nad všetkým zlým! Tak som začala nahlas uprostred noci opakovať: “Ďakujem, Ježišu, že Tvojimi ranami som bola uzdravená!“ Keď som to niekoľkokrát zopakovala, akákoľvek úzkosť a strach bol preč, dych aj tep sa mi ukľudnil a ja som išla spať do perín ako do bavlnky. V tú noc mi Boh akoby ešte viac otvoril oči a ukázal, že Jeho slovo je On sám, že je živé, že je to meč, ktorý nám dal do rúk, aby sme sa presekávali svetom…

Ako uzdravoval moje srdce, telo, dušu, identitu, tak ma viedol len k dobrým, zdravým učeniam, ktorými ma napĺňal a budoval, aby som stále viac bola ochraňovaná a oddelená od klamstiev, falošných učení, ale aj ducha náboženstva. Urobila som pokánie z celej minulosti, bola som pokrstená vo vode, prijala Ducha Svätého. Ten ma doviedol až do zboru Milosť, kde som sa hneď cítila ako doma. Viem, že tu prúdi Duch, viem, že Boh má s nami veľké plány, pretože vidí našu túžbu v srdci, náš hlad po tom, aby sa cez nás oslavovalo Jeho meno, konali zázraky, boli spasené ďalšie a ďalšie duše! Som tu sýtená na duchu – skvelými učeniami založenými na biblických pravdách, ale aj radosťou z nových vzťahov a pocitom, že sme všetci „na jednej vlne“, po ktorej som vždy túžila. Víťazná vlna Ducha! 

Som šťastná, že Boh mi stále viac a viac vyjasňuje moje poslanie, do ktorého ma volá: Pomáhať ľuďom, ktorí podobne ako ja stratili na ceste životom vlastnú identitu, rozpadla sa v klamstvách, bolestiach, zneužitiach, zlách sveta… Boh mi hovorí, že sa chce cezo mňa dotýkať ľudí, aby uverili, ako ich miluje, chce ich mať blízko pri sebe, aby bola uzdravená ich identita Božieho dieťaťa, aby zbadali pravdu o sebe, ktorú má iba On. Ak túžite vedieť, kto ste, mať k sebe zdravý vzťah, prijať seba aj druhých a naplniť svoj život skutočným zmyslom, radosťou, pokojom a novými silami, vedzte, že je to možné! Cez toho, ktorý vám tú identitu dal, ku ktorému nerozlučne patríte a ku ktorému to vaše srdce tak neodolateľne ťahá.